-
Sociálne poistenie na Slovensku upravuje predovšetkým zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V širšom kontexte je potrebné zohľadňovať aj európske Nariadenie EP a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vzťahujúce sa na členské štáty EÚ/EHP a Švajčiarsko a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009 a bilaterálne medzinárodné zmluvy, ktoré má SR uzavreté v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia je súbor pravidiel, ktorých zámerom je zlepšiť efektivitu spolupráce príslušných inštitúcií, zodpovedných za aplikáciu pravidiel sociálneho zabezpečenia v rámci členských štátov EÚ/EHP a Švajčiarska. Uplatňuje sa na Slovensku od vstupu do EÚ od 1. mája 2004. Hlavnou zásadou európskeho nariadenia je, že zamestnanci, na ktorých sa koordinačné predpisy vzťahujú, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Obvykle sa na osobu uplatňuje legislatíva členského štátu, v ktorom činnosť ako zamestnanec vykonáva. Zamestnávateľ so zamestnancom v inom členskom štáte plní povinnosti podľa legislatívy platnej na území štátu miesta výkonu činnosti zamestnanca.
V niektorých situáciách sú však opodstatnené aj iné kritériá, ako je skutočné miesto výkonu práce. Ide napríklad o dočasné vyslanie zamestnanca do iného členského štátu, alebo keď osoba pracuje v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch.
Video nahrávka z webinára: "Sociálne zabezpečenie a zdaňovanie príjmov z pohľadu zamestnávateľa v medzinárodnom kontexte" (jeseň 2022)
Časť 1: Vysielanie zamestnancov na zahraničné pracovné cesty, prezentácia
Časť 2: Sociálne poistenie a zdaňovanie príjmov v medzinárodnom kontexte, prezentácia
Časť 3: Prípadové štúdie a diskusiaPodklady k sociálnemu zabezpečeniu študentov, doktorandov, vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov pri mobilite z/do EÚ a z/do tretích krajín zo seminára EURAXESS (jar 2019)
Ďalšie relevantné zdroje:
Your Europe: Vysielanie pracovníkov do zahraničia
EURES:
Národný inšpektorát práce: Styčné orgány v členských štátoch EÚ pri vysielaní zamestnancov
Sociálna poisťovňa: Práca v EÚ/EHP/CH/GBZamestnanec môže byť dočasne vyslaný zamestnávateľom na územie iného členského štátu EÚ/EHP/Švajčiarska (prijímajúci štát), aby tam vykonával prácu pre tohto zamestnávateľa a naďalej podlieha právnym predpisom Slovenska, ak predpokladané trvanie tejto práce nepresiahne 24 mesiacov a nenahrádza tam inú vyslanú osobu.
Z hľadiska aplikácie základného nariadenia EÚ sa podľa inštrukcií Sociálnej poisťovne nerozlišuje medzi vyslaním zamestnanca a zahraničnou pracovnou cestou, obe sa považujú z hľadiska výkonu činnosti zamestnanca pre zamestnávateľa za dočasné vyslanie týmto zamestnávateľom na územie iného členského štátu.
Medzi vysielajúcim zamestnávateľom a vyslaným zamestnancom musí byť dodržaná podmienka priameho vzťahu, ktorú charakterizuje, podpísanie pracovnej zmluvy, povinnosť vyplácať mzdu, právomocou rozviazať pracovnoprávny vzťah, určiť povahu práce či začať disciplinárne konanie voči zamestnancovi.
Ten istý zamestnanec môže byť vyslaný do iného prijímajúceho členského štátu EÚ/EHP/ Švajčiarska, bezprostredne po jeho prvom vyslaní a považuje sa to za nové vyslanie, ktoré môže trvať najviac 24 mesiacov. Do toho istého prijímajúceho členského štátu EÚ/EHP/ Švajčiarska môže zamestnávateľ vyslať toho istého zamestnanca najskôr po dvoch mesiacoch odo dňa skončenia predchádzajúceho obdobia vyslania.
Vysielajúci zamestnávateľ pred vyslaním kontaktuje príslušnú inštitúciu vysielajúceho štátu – na území SR podaním žiadosti o vystavenie PD A1 z dôvodu vyslania príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Inštitút vyslania sa uplatní aj v prípade krátkodobého vyslania, ktoré môže trvať aj jeden deň. Ak nie je možné z objektívnych dôvodov požiadať o vystavenie PD A1 v dostatočnom časovom predstihu pred vyslaním, PD A1 možno vystaviť aj počas obdobia vyslania, aj po jeho ukončení so spätným účinkom, ak sú splnené podmienky vyslania a ak je ich možné preskúmať.
Ak sú splnené podmienky vyslania, pobočka Sociálnej poisťovne vystaví PD A1 najneskôr v lehote 45 dní odo dňa doručenia žiadosti o vystavenie PD A1, ktorým sa osvedčuje, že v určitom období zamestnanec podlieha slovenským právnym predpisom, a zašle ho zamestnávateľovi/zamestnancovi. Zamestnávateľ bude za zamestnanca naďalej odvádzať poistné do slovenského systému, z ktorého bude mať zamestnanec naďalej právo v prípade splnenia podmienok čerpať dávky sociálneho zabezpečenia. Zamestnanec by ho mal mať počas svojho vyslania v zahraničí pri sebe, doložiť ním zahraničnej inštitúcii, že sa na nich vzťahujú slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia a vyžadujú ho aj orgány vykonávajúce kontrolu v sociálnom zabezpečení. Počas obdobia vyslania pobočka Sociálnej poisťovne kontroluje, či sú aj naďalej splnené všetky podmienky vyslania.
Ak nie sú splnené podmienky vyslania, dotknutý zamestnanec podlieha legislatíve členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť (platí teda základná zásada lex loci laboris). Zamestnávateľ, zamestnanec plnia všetky povinnosti súvisiace s registráciou a platením príspevkov na sociálne zabezpečenie podľa legislatívy štátu výkonu činnosti. V súlade so zásadou jednej uplatniteľnej legislatívy, ak zamestnanec podlieha legislatíve štátu výkonu činnosti, nemôže platiť príspevky podľa slovenských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia, aj keď má bydlisko na Slovensku.
Ak zamestnanec pracuje súbežne vo viacerých krajinách EÚ/EHP/Švajčiarska, má povinnosť požiadať o určenie príslušnej legislatívy pre účely sociálneho zabezpečenia. Keďže odvody na zdravotné a sociálne zabezpečenie sú viazané na krajinu zamestnania, v prípade viacerých zamestnaní je potrebné určiť prevažujúcu krajinu a odvádzať odvody len tam. Nie je možné, aby mal pracovník súčasne dve verejné zdravotné či sociálne poistenia v rôznych štátoch EÚ a ďalších štátoch, na ktoré sa vzťahujú koordinačné nariadenia (t. j. Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko). Prevažujúcu legislatívu určuje príslušný orgán sociálneho zabezpečenia v domovskej krajine na základe žiadosti občana. V Slovenskej republike je takýmto orgánom Sociálna poisťovňa.
Pri posúdení je dôležité, či zamestnanec vykonáva podstatnú časť činnosti, t. j. najmenej 25 % z celkového pracovného času a/alebo dosahuje najmenej 25 % z celkovej odmeny, v členskom štáte bydliska. Ak áno, uplatňujú sa na neho právne predpisy štátu bydliska. Ak nie, posudzujú sa následne sídla zamestnávateľov.
Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnanca, na ktorého sa uplatňuje legislatíva iného štátu EÚ/EHP/Švajčiarska, je povinný sa registrovať ako platiteľ poistného v danom štáte a následne odvádzať príspevky podľa legislatívy toho štátu.
Alternatívne: existuje možnosť, že sa slovenský zamestnávateľ s poistencom/zamestnancom dohodnú o prenesení oznamovacích a odvodových povinností v zmysle článku 21 ods. 2 nar. 987/2009, ak to daný štát uplatniteľnej legislatívy bude akceptovať. V takom prípade všetky tieto povinnosti by v mene slovenského zamestnávateľa plnil poistenec/zamestnanec. Predmetná dohoda sa spravidla vystavuje v 4 rovnopisoch: 1 exemplár prislúcha slovenskému zamestnávateľovi, 1 dohoda poistencovi/zamestnancovi, 2 originály pre miestne organizácie sociálneho a zdravotného zabezpečenia.
Zoznam organizácií sociálneho zabezpečenia v štátoch EÚ/EHP/Švajčiarsku
O sociálnom poistení v jednotlivých členských štátoch EÚ/EHP/Švajčiarsku informuje detailne stránka Európskej komisie
V prípade výkonu práce zamestnanca mimo územia EÚ, EHP a Švajčiarska je potrebné rozlišovať, či ide o situáciu upravenú dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo nie. V prípade situácie upravenej dvojstrannou medzinárodnou zmluvou o sociálnom zabezpečení, ktorú má uzavretú SR s treťou krajinou, tak v prípade, že medzinárodná zmluva obsahuje ustanovenia o vyslaní, vyslanie sa potvrdzuje na predpísanom tlačive príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne. Každý prípad výkonu práce mimo členských štátov sa posudzuje individuálne, či už ide o vyslanie alebo o súbežný výkon činnosti s ohľadom na medzinárodnú zmluvu uzatvorenú medzi SR a konkrétnym štátom.
Z hľadiska medzinárodných zmlúv je v súčasnosti platných 14 bilaterálnych zmlúv o sociálnom zabezpečení, a to s Kanadou, Quebecom, Spojenými štátmi americkými, Japonskom, Izraelom, Severným Macedónskom, Čiernou Horou, Ruskom, Srbskom, Tureckom, Ukrajinou, Juhosláviou (vo vzťahu k Bosne a Hercegovine), Austráliou a Kóreou. Predmetom týchto medzinárodných zmlúv je najmä oblasť dôchodkov, pričom ich štandardnou súčasťou je aj inštitút vyslania (vo všeobecnosti platí, že v prípade krátkodobého výkonu práce v tretej krajine, s ktorou má SR uzavretú medzinárodnú zmluvu, osoba naďalej podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia slovenským právnym predpisom).
Ak sa jedná o situáciu vyslania alebo súbežnej činnosti zamestnanca, ktorá nie je upravená dvojstrannou medzinárodnou zmluvou, situácia sa posudzuje individuálne.
-
Zdravotné poistenie na Slovensku upravuje predovšetkým zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. V európskom kontexte je, identicky, ako pri sociálnom postení, potrebné zohľadňovať aj európske Nariadenie EP a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vzťahujúce sa na členské štáty EÚ/EHP a Švajčiarsko a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. Bilaterálne medzinárodné zmluvy, ktoré má SR uzavreté v oblasti sociálneho zabezpečenia s tretími krajinami, môžu taktiež obsahovať ustanovenia o poskytovaní dávok zdravotného poistenia a zabezpečenia.
Prezentácia všeobecnej zdravotnej poisťovne - Zdravotné poistenie študentov, doktorandov, a zamestnancov pri mobilite z/do štátov EÚ a z/do tretích krajín zo seminára pre zástupcov VŠ a výskumných organizácií (2019)
Prezentácia - Zdravotné poistenie migrujúcich osôb
Keďže európske Nariadenia koordinujúce sociálne zabezpečenie zahŕňajú aj oblasť zdravotného poistenia, pre členské štáty EÚ/EHP a Švajčiarsko platia obdobne princípy opísané v predchádzajúcej kapitole.
V prípade vyslaných pracovníkov do iného členského štátu EÚ/EHP a Švajčiarska platí:
- zamestnanec vyslaný svojim zamestnávateľom do iného členského štátu EÚ, naďalej podlieha právnym predpisom vysielajúceho členského štátu;
- doba vyslania nemôže presiahnuť 24 mesiacov;
- zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnancov, musí spĺňať stanovené podmienky a rovnako aj zamestnanec;
- vyslaný zamestnanec musí disponovať formulárom PD A1,
- vydaným kompetentnou inštitúciou v štáte bydliska;
- o vydanie žiada zamestnávateľ v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne;
- formulárom PD A1 zamestnanec deklaruje v štáte výkonu činnosti, že naďalej podlieha legislatíve vysielajúceho štátu a v štáte výkonu pracovnej činnosti nemá v oblasti sociálneho zabezpečenia žiadne povinnosti;
- aj krátkodobé pracovné cesty (aj jednodňové) do iného členského štátu EÚ sa považujú za vyslanie a zamestnanec by mal mať PD A1, v prípade pracovných úrazov je to nevyhnutné;
- vyslaní zamestnanci majú v štáte vyslania, t. j. v štáte výkonu pracovnej činnosti nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť na základe Európskeho preukazu zdravotného poistenia (EPZP) vydaného poisťovňou zamestnanca vo vysielajúcom štáte.
V prípade súbehu činností vo viacerých členských štátoch EÚ/EHP/Švajčiarsku zamestnanec zamestnaný na území dvoch a viacerých členských štátov EÚ podlieha legislatíve toho štátu, na území ktorého má bydlisko, ak vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v štáte bydliska. Za podstatnú časť sa považuje viac ako 25 % činnosti. V prípade zamestnania sa posudzuje pracovný čas, resp. odmena zamestnanca v jednotlivých členských štátoch. Pri súbehu činností vo viacerých členských štátoch zamestnanec požiada kompetentnú inštitúciu v štáte bydliska o určenie štátu uplatniteľnej legislatívy a vydanie formulára PD A1 (pri súbehu činností neplatí podmienka 24 mesiacov).
Pre osoby s bydliskom v Slovenskej republike posudzuje štát uplatniteľnej legislatívy a vydáva formulár PD A1 Sociálna poisťovňa. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne platí pre celú oblasť sociálneho zabezpečenia vrátane zdravotného poistenia.
Ak zamestnávateľ zamestnáva pracovníka, na ktorého sa vzťahujú právne predpisy iného členského štátu EÚ/EHP/Švajčiarska, musí splniť všetky povinnosti, ktoré mu ukladajú právne predpisy daného štátu tak, ako keby sa jeho sídlo nachádzalo v tomto členskom štáte. Najmä je jeho povinnosťou:
- prihlásiť sa ako zamestnávateľ - platiteľ do zdravotnej poisťovne zamestnanca;
- zasielať mesačné výkazy o preddavkoch na poistné, oznámenia o zmenách;
- platiť preddavky na poistné, resp. poistné vo výške určenej právnymi predpismi štátu poistenia zamestnanca
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že tento prevezme povinnosti zamestnávateľa na platenie príspevkov bez toho, aby tým boli dotknuté ďalšie existujúce práva a povinnosti zamestnávateľa. V takom prípade zamestnávateľ informuje o takejto dohode so zamestnancom príslušnú inštitúciu v štáte poistenia.
Do systému verejného zdravotného poistenia SR vstupujú pracovníci, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku a nie sú zdravotne poistení v inom členskom štáte EÚ/EHP/Švajčiarsku len v prípade, ak spĺňajú podmienky národnej legislatívy, t. j. ak majú nárok na príjem zo závislej činnosti (okrem napr. dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce/ pracovnej činnosti poberateľov dôchodku, zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, ak má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia do 26 rokov veku), a zároveň ich mesačný príjem je najmenej vo výške minimálnej mzdy (minimálna mesačná mzda platná od 1. 1. 2024 je 750 €) (presné znenie viď § 3 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z.). Ak je pracovník odmeňovaný mesačnou mzdou, ktorá nedosahuje výšku minimálnej mesačnej mzdy (napr. na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti), takáto osoba nevstupuje do systému verejného zdravotného poistenia.
V prípade pracovníkov z členských štátov EÚ/EHP/Švajčiarska nie je rozhodujúce na základe akého typu zmluvy (napr. aj na „dohodu“) dochádza k výkonu napr. lektorskej, výskumnej či inej činnosti. Ich situácia sa vždy posudzuje podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia 883/2004,t. j. ak ide o jedinú ekonomickú aktivitu, osoba podlieha legislatíve SR z titulu výkonu ekonomickej aktivity v SR. Ak osoba nevstúpi do systému verejného zdravotného poistenia, lebo nebude splnená žiadna z podmienok osobného rozsahu verejného zdravotného poistenia podľa § 3 zákona č. 580/2004 Z. z., neznamená, že prichádza k zmene štátu uplatniteľnej legislatívy SR. Takáto osoba bude podliehať legislatíve SR pre ostatné oblasti sociálneho zabezpečenia, len nebude verejne zdravotne poistená na území SR. Takáto osoba však nemôže byť verejne zdravotne poistená ani v štáte pôvodu a musí využiť len komerčné poistenie liečebných nákladov. Registrovaný pobyt občana EÚ (na oddelení cudzineckej polície) je možné posudzovať ako trvalý pobyt na Slovensku.
-
Z pohľadu zamestnávateľa je pri zamestnávaní cudzincov potrebné si vopred zistiť, či s danou krajinou, z ktorej cudzinec prichádza, je uzavretá zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia. Aktuálny zoznam platných a účinných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia je k dispozícii na web stránke Ministerstva financií SR a aj na portáli Finančnej správy SR.
Je potrebné určiť, v ktorom štáte je zamestnanec daňovým rezidentom. Ak existuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, má prednosť pred národnou legislatívou. Ak takáto zmluva neexistuje, postupuje sa podľa ustanovení Zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. (§ 2)
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava (nemá v SR trvalý pobyt, ale zdržiava sa tu aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; pričom do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu). Predmetom dane je príjem plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a aj zo zdrojov v zahraničí (tzv. celosvetové príjmy).
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá nie je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou; osoba, ktorá sa na území SR obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia, alebo ktorá hranice SR prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR. Predmetom dane je príjem plynúci len zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
Dvojité zdanenie
Problematika dvojitého zdanenia je upravená v § 45 Zákona o dani z príjmov.
Na základe dvojstranných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia sa pri určovaní daňovej rezidencie zohľadňujú nasledujúce faktory (zvyčajne článok 4 týchto zmlúv), pričom stanovenie rezidencie postupuje porade podľa týchto bodov (napr. ak sa rezidencia rozhraničí na 1. bode, už sa nepostupuje ďalej):
· existencia stáleho bytu,
· užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov),
· miesto, kde sa osoba obvykle zdržiava,
· štátne občianstvo,
· dohoda kompetentných orgánov zmluvných štátov.
Pri určení krajiny, kde bude musieť daňovník zdaňovať príjem (a teda aj platiť preddavky), je dôležité zistiť, či zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s cieľovou krajinou obsahuje špeciálne ustanovenia pre zdaňovanie príjmu učiteľov, výskumníkov, lektorov alebo študentov (vrátane doktorandov) (zvyčajne články 20 resp. 21). Tieto články môžu napríklad ustanoviť, že príjmy zahraničného učiteľa, či výskumníka, za jeho pedagogickú, či výskumnú činnosť, po dobu nepresahujúcu určité obdobie (typicky prvé 2 roky) sa zdania v domovskom štáte, z ktorého prišiel, nie na Slovensku. Ide o výnimku zo všeobecného pravidla, nakoľko v zásade by sa mala uplatňovať legislatíva štátu, v ktorom pracuje. Ak takýto článok zmluva neobsahuje, alebo sa na danú osobu jeho ustanovenia nevzťahujú, postupuje sa podľa článku, upravujúceho zdaňovanie v prípade zamestnania/závislej činnosti (ak je to relevantná forma činnosti).
Znenie relevantných článkov v pre výskumníkov a študentov v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia (dokument)
Prezentácia zo semináru EURAXESS ohľadom daňových povinností výskumných pracovníkov a doktorandov v prípade pobytu v zahraničí (jar 2019)
Video nahrávka z webinára: "Sociálne zabezpečenie a zdaňovanie príjmov z pohľadu zamestnávateľa v medzinárodnom kontexte" (jeseň 2022)
Časť 1: Vysielanie zamestnancov na zahraničné pracovné cesty, prezentácia
Časť 2: Sociálne poistenie a zdaňovanie príjmov v medzinárodnom kontexte, prezentácia
Časť 3: Prípadové štúdie a diskusiaNapríklad špeciálne ustanovenia týkajúce sa profesorov, učiteľov a výskumných pracovníkov zo Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Indiou (čl. 21):
Profesor alebo učiteľ, ktorý má alebo mal bydlisko v jednom zmluvnom štáte prv, ako navštívil druhý zmluvný štát, aby tam vyučoval alebo pracoval vo výskume alebo aby tam vykonával obe tieto činnosti na univerzite, internáte, škole alebo inom uznávanom ústave v tomto druhom zmluvnom štáte, bude v tomto druhom štáte oslobodený od dane z odmeny za také vyučovanie alebo výskum po dobu nepresahujúcu dva roky od dátumu príchodu do tohto druhého štátu.
Tento článok sa nepoužije na príjem z výskumu, ak sa taký výskum vykonáva predovšetkým pre súkromný prospech určitej osoby alebo určitých osôb.
Na účely odseku 1 sa „uznávaným ústavom“ rozumie ústav, ktorý bol v tomto ohľade schválený príslušným úradom dotknutého zmluvného štátu.
Texty podobných ustanovení sa odlišujú od zmluvy k zmluve a často obsahujú aj znenie, že príjmy, ktoré sa v štáte výkonu činnosti nezdania, musia pochádzať zo zdrojov mimo tohto štátu.
Napríklad znenie čl. 15 zo Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Indiou:
1. Mzdy, platy a iné podobné odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá zo zamestnania, podliehajú s výhradou ustanovení článkov 16, 17, 18, 19, 20 a 21 zdaneniu len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa odmeny prijaté z toho zamestnania zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá zo zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú bez ohľadu na ustanovenie odseku 1zdaneniu len v prvom štáte, ak:
a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré spolu neprekročia 183 dní v príslušnom „predchádzajúcom roku“ alebo v „roku príjmu“ podľa okolností prípadu, a
b) odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú na účet zamestnávateľa, ktorý nemá bydlisko alebo sídlo v druhom štáte, a
c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkárne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ v druhom štáte.
Podmienky ods. 2 a) – c) musia platiť všetky súčasne.
Bližšie informácie portál Daňovej sekcie Finančnej správy SR