Sociálne zabezpečenie v zahraničí
-
Pri práci občanov SR v zahraničí sa rozlišuje, či ide o prácu v krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru, alebo v tretích krajinách.
Slovenská republika vstupom do Európskej únie plní ustanovenia Zmluvy o Európskej únii, ktorá je založená na štyroch základných slobodách: voľnom pohybe tovaru, voľnom pohybe kapitálu, voľnom pohybe služieb a voľnom pohybe osôb.
Európska legislatíva v oblasti sociálneho zabezpečenia vychádza zo štyroch základných princípov:
- rovnosť zaobchádzania (ak sa nachádzate v inom členskom štáte, máte rovnaké práva a povinnosti, ako majú občania tohto štátu),
- podliehanie legislatíve iba jedného štátu (ak sa pohybujete medzi štátmi Európskej únie, mali by ste byť poistení len v jednom štáte; obvykle je to štát, v ktorom pracujete; ak však pracujete naraz vo viacerých členských štátoch a v jednom z nich bývate, ste poistení v štáte bydliska; ak vás slovenský zamestnávateľ vysiela pracovať do iného členského štátu, ostávate slovenským poistencom),
- zrátanie dôb poistenia (ak ste pracovali vo viacerých členských štátoch a boli ste tam poistený, doby poistenia sa zratúvajú),
- zachovanie už nadobudnutých práv (ak máte nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v jednom členskom štáte, prenáša sa nárok aj do iného členského štátu).
V zásade treba pri migrácii v rámci únie rozlišovať dva prípady – pobyt alebo bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie.
Pobytom znamená dočasné bydlisko, teda v našom ponímaní dočasný pobyt, napr. z dôvodu turistiky, štúdia, návštevy a i. Za bydlisko treba v zmysle európskych predpisov o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (a s ohľadom na jurisdikciu Európskeho súdneho dvora) považovať miesto, kde má osoba ťažisko svojich záujmov, tzn. nielen trvalý pobyt. V tomto kontexte má pri posudzovaní bydliska na území Slovenskej republiky má slovenská poisťovňa ako inštitúcia miesta bydliska oprávnenie požadovať od poistenca predloženie potvrdenia o tom, že je registrovaný – má ohlásený pobyt – na území SR, vlastní alebo má v nájme nehnuteľnosť určenú na bývanie, t. j. vyhlasuje za ťažisko záujmov Slovenskú republiku.
Niektoré časti členských štátov EÚ nie sú súčasťou Únie (ostrov Man, Normandské ostrovy, Faerské ostrovy, Grónsko a pod.). Naopak existujú nekontinentálne a zámorské územia členských štátov v Atlantickom a Indickom oceáne, ktoré sú súčasťou EÚ.
Občania Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie majú právo pracovať v ktoromkoľvek členskom štáte ako zamestnanci alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby. Isté práva, ktoré využíva na základe svojho postavenia ako pracovníka v EÚ, sa môžu vzťahovať aj na manželku/manžela a rodinných príslušníkov.
Európske predpisy zaručujú, že občania členských štátov patria pod jednotný režim sociálnej ochrany a neprídu o žiadne nároky (obzvlášť čo sa týka odchodu do dôchodku). Spravidla sú poistení v krajine, kde pracujú. Majú nárok na rovnaké sociálne zabezpečenie a sociálne výhody, ako majú štátni príslušníci hostiteľskej krajiny. Tieto nároky zahŕňajú nemocenské a materské dávky (príspevky na zdravotnú starostlivosť a finančné príspevky), invalidný, starobný a vdovský dôchodok, náhrady za pracovný úraz, chorobu z povolania, úmrtie, podporu v nezamestnanosti, a rovnako aj rodinné prídavky. Musia však platiť rovnaké odvody ako platia štátni príslušníci danej krajiny. Osobitné predpisy existujú pre cezhraničných a vyslaných pracovníkov. Čo sa týka mzdy, výpovede a opätovného zaradenia, ako aj prostriedkov na ochranu zdravia a bezpečnosti na pracovisku, občan SR pracujúci v inej členskej krajine podlieha rovnakým pracovným podmienkam ako občania krajiny, v ktorej pracuje.
Acquis communautaire nemá za cieľ súlad systémov sociálneho zabezpečenia v jednotlivých štátoch, ale ich koordinovanie. Predpisy Spoločenstva sa nevzťahujú na sociálnu výpomoc, nepovinné doplnkové dôchodky a systémy predčasného odchodu do dôchodku.
Pri posudzovaní, či v krajine zamestnania má občan SR nárok na dávky sociálneho zabezpečenia, sa berú do úvahy všetky obdobia poistenia alebo zamestnania v inom štáte EÚ. Existujú osobitné pravidlá upravujúce obdobia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov v štátnej službe a ekvivalentné pozície. Ak v jednom štáte EÚ dostáva dôchodok, invalidný dôchodok alebo vdovský/sirotský dôchodok, na tento dôchodok má nárok aj vtedy, ak odíde bývať do iného členského štátu. Informácie o konkrétnej situácii záujemca získa v miestnej pobočke úradu sociálneho zabezpečenia.
Zamestnanec a jeho rodina má nárok na rovnaké dávky sociálnej pomoci, ako majú občania krajiny, v ktorej je zamestnaný, a to hneď, ako začne v tejto krajine pracovať. Z prijímania tejto podpory ho nemôžu vylúčiť z dôvodu občianstva, kvôli miestu pobytu alebo z akéhokoľvek iného diskriminačného dôvodu. Takito má rovnaké práva ako občania krajiny zamestnania, ak ide o ubytovanie (napríklad prístup k bytom udeľovaným miestnym úradom). Sociálne výhody ustanovuje každý členský štát individuálne a v každej krajine sú iné.
Rodinní príslušníci zamestnanca, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, majú právo ho sprevádzať alebo prísť za ním do krajiny, kde má zamestnanie. Rodina je definovaná ako manžel/ manželka a deti do 21 rokov (alebo staršie, ak ich zamestnanec vyživuje), ako aj rodičia a rodičia manžela/manželky, ak ich vyživuje. Pokiaľ ide o ostatných členov rodiny, krajina, kde pracuje, je povinná „priaznivo posúdiť“ ich žiadosť, aby za ním mohli pricestovať. Sprevádzajúci rodinní príslušníci dostanú kartu pobytu alebo doklad, ktorý má rovnakú platnosť ako u zamestnanca. Manžel/manželka a deti zamestnanca, ak chcú, majú tiež právo bez obmedzenia pracovať v krajine, kde je zamestnanec zamestnaný. Rodinní príslušníci majú právo na prístup k všeobecnému a odbornému vzdelaniu dostupnému v krajine zamestnania. Deti zamestnanca majú tiež právo využívať rovnaké vzdelávacie granty, ktoré sú dostupné pre ostatné deti v danej krajine.
-
Pri práci občanov SR v zahraničí sa rozlišuje, či ide o prácu v krajinách Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru, alebo v tretích krajinách.
Každý prípad práce v tretej krajine je posudzovaný individuálne s ohľadom na právnu úpravu zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a daným štátom.
Medzinárodné zmluvy o sociálnom zabezpečení sú zverejnené na web stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.