Daňové otázky

Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ani podľa medzinárodnej zmluvy. Predmetom dane sú v prípade zamestnanca (nie podnikateľa, resp. živnostníka) spravidla príjmy zo závislej činnosti (viď § 5).

V súvislosti s medzinárodnou mobilitou môžu byť pre fyzické osoby dôležité aj tieto fakty vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov:

• Od dane sú oslobodené štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu, podnikové štipendiá poskytované študentom vysokých škôl podľa osobitného predpisu, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 5 a 6, ak nejde o platby poskytnuté podľa osobitného predpisu.
• Od dane sú oslobodené aj finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. (Patria medzi ne napríklad rámcové programy ES.)

Pri určení krajiny, kde bude musieť daňovník zdaňovať príjem je dôležité zistiť, či obsahuje Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia s cieľovou krajinou špeciálne znenie pre zdaňovanie príjmu učiteľov, výskumníkov, lektorov alebo študentov (vrátane doktorandov) (zvyčajne články 20 resp. 21).

Zoberme si príklad špeciálnych ustanovení týkajúcich sa profesorov, učiteľov a študentov zo Zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia s Talianskou republikou, čl. 20, 21:

Článok 20 - Profesori a učitelia

Profesori alebo učitelia, ktorí sa dočasne zdržiavajú v jednom zmluvnom štáte po dobu nepresahujúcu dva roky, aby tam vyučovali alebo robili výskum na univerzite, v kolégiu v škole alebo na inom vyučovacom ústave, ktorého cieľom nie je dosiahnuť zisk, a ktorí majú alebo bezprostredne pred týmto pobytom mali bydlisko v druhom zmluvnom štáte, sa oslobodia v prv spomínanom zmluvnom štáte od dane z odmien za toto vyučovanie alebo výskum.

Článok. 21 - Študujúci

Platy, ktoré študent alebo praktikant, ktorý má alebo mal bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu bydlisko v druhom zmluvnom štáte a ktorý sa zdržiava v prv spomínanom štáte iba preto, aby tam pokračoval v štúdiu alebo vo vzdelávaní, dostáva na úhradu nákladov výživy, štúdia alebo vzdelania, nepodliehajú zdaneniu v tomto štáte s podmienkou, že pochádzajú zo zdrojov mimo tohto štátu.

Tieto články ustanovujú, že ak napríklad učiteľ, daňový rezident SR, po dobu nepresahujúcu 2 roky robí výskum alebo vyučuje na univerzite v Taliansku, jeho príjmy za túto činnosť sa zdaňujú podľa legislatívy SR, a nie Talianska. (Vo všeobecnosti sa spravidla uplatňuje legislatíva štátu, v ktorom osoba pracuje, v tomto prípade Talianska.) Ak takýto článok zmluva neobsahuje, alebo sa na danú osobu jeho ustanovenia nevzťahujú, postupuje sa typicky podľa článku 15 – Zamestnanie/Závislá činnosť (ak je to relevantná forma činnosti).

Texty sa odlišujú od zmluvy k zmluve, často obsahujú aj znenie, že príjmy, ktoré sa v štáte výkonu činnosti nemajú zdaniť, musia pochádzať zo zdrojov mimo tohto štátu!

Napríklad znenie článku 15 zo Zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia s Talianskou republikou:

Článok 15 Zamestnanie

1. Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom štáte poberá z dôvodu plateného zamestnania, môžu sa s výhradou ustanovení článkov 16, 18 a 19 zdaniť len v tomto štáte, pokiaľ sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa zamestnanie vykonáva tam, môžu sa odmeny prijaté zaň zdaniť v tomto druhom štáte.
2. Odmeny, ktoré osoba majúca bydlisko v jednom zmluvnom štáte poberá z dôvodu plateného zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, môžu sa bez ohľadu na ustanovenie odseku 1 zdaniť len v prv spomínanom štáte, ak:

a) príjemca sa zdržiava v druhom štáte jedno alebo viac období, ktoré v úhrne nepresiahnu 183 dní v daňovom roku, a

b) odmeny sa vyplácajú zamestnávateľom alebo za zamestnávateľa, ktorý nemá bydlisko alebo sídlo v druhom štáte, a

c) odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarni alebo stálej základni, ktoré má zamestnávateľ v druhom štáte.

3. Odhliadnuc od predchádzajúcich ustanovení tohto článku môžu sa odmeny poberané z dôvodu plateného zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla v medzinárodnej doprave zdaniť len v zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku.

Podmienky ods. 2 a) - c) musia platiť všetky a súčasne.

Tieto články ustanovujú, že ak napríklad učiteľ, daňový rezident SR, po dobu nepresahujúcu 2 roky robí výskum alebo vyučuje na univerzite v Taliansku, jeho príjmy za túto činnosť sa zdaňujú podľa legislatívy SR, a nie Talianska. (Vo všeobecnosti sa spravidla uplatňuje legislatíva štátu, v ktorom osoba pracuje, v tomto prípade Talianska.) Ak takýto článok zmluva neobsahuje, alebo sa na danú osobu jeho ustanovenia nevzťahujú, postupuje sa typicky podľa článku 15 – Zamestnanie/Závislá činnosť (ak je to relevantná forma činnosti).

Príklad: Ak by napr. zamestnávateľ so sídlom v SR (napr. univerzita) vyslal zamestnanca, ktorý má bydlisko v SR na výkon výskumu vo výskumnom inštitúte, nie na univerzite (nespadá teda do znenia článku 20), príjem bude podliehať dani len v SR, ak sa tam zamestnanec nebude zdržiavať viac ako 183 dní v kalendárnom roku (zdaňovacom období), plat je vyplácaný naďalej zamestnávateľom so sídlom v SR, a slovenský zamestnávateľ nemá v Taliansku stálu prevádzkareň.

Vo všeobecnosti teda príjmy zo závislej činnosti (podľa tohto článku) nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku (resp. v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína alebo končí v príslušnom daňovom roku) a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň). V takomto prípade budú príjmy zo závislej činnosti podliehať zdaneniu len v SR.

Uvedené platí za predpokladu, že nejde o prípad tzv. „medzinárodného prenájmu pracovnej sily".

Špecifické znenie článkov z bilaterálnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia pokrývajúce ustanovenia týkajúce sa .... sú prílohe pre rýchlejšiu orientáciu a identifikáciu štátu zdanenia príjmu.

Zákon o dani z príjmu (§ 45) a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia špecifikujú aj metódu eliminácie dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti, a to zápočet dane alebo vyňatie príjmov zo základu dane (zvyčajne článok 22 alebo 23 Zmlúv).

Metóda vyňatia príjmov sa uplatňuje aj v prípade príjmov zo závislej činnosti:​​​​

1. za prácu vykonávanú pre Európsku úniu a jej orgány, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo
2. zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu, a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené,
3. zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým Slovenská republika má uzavretú zmluvu a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľne zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.

Príjmy sú preukázateľne zdanené, ak štát vo všeobecnosti predmetné príjmy zdaňuje, t. j. sadzba dane je vyššia ako nula.

Daná metóda sa následne aplikuje pri výpočte základu dane z príjmu, resp. daňovej povinnosti pri podávaní daňového priznania.

Metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia podľa zmlúv

V prípade slovenského daňového rezidenta s príjmami zo zahraničia zárobky z iných krajín patria do  slovenského daňového priznania, aj keď z nich pracovník už raz daň odviedol v štáte zdroja. Keďže  celosvetové príjmy sa v štáte daňovej príslušnosti neopomínajú, musí platca dane zahrnúť príjmy zo zahraničia do priznania, ktoré podáva v SR za uplynulý rok. V tomto prípade je nutné zaobstarať si potvrdenie o zaplatenej dani od zahraničného zamestnávateľa.

Ak daňovníkovi plynú príjmy zo zahraničia, musí si sám podať daňové priznanie (§ 32, ods.2, písm. b), ak jeho príjem presiahol istú výšku.

Štandardnou lehotou na  podanie daňového priznania je do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31. marca.

Ak plynú daňovníkovi príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktorého zdaňovacie obdobie je iné ako v Slovenskej republike, a v lehote na podanie daňového priznania nemá doklad o zaplatení dane od správcu dane v zahraničí, uvedie v daňovom priznaní predpokladanú výšku príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí a daň pripadajúcu na tieto príjmy za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie.

Ak mal za zdaňovacie obdobie daňovník zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí, daňovník si môže predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania a to najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov  (§ 49 ods. 2) a to na základe oznámenia, ktoré zašle príslušnému daňovému úradu do 31. marca.

Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť, že má príjmy zo zahraničia a stanoví novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie. Nepodanie daňového priznania sa trestá pokutou. Ak v podanom daňovom priznaní s predĺženou lehotou  daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, daňový úrad môže stanoviť pokutu a úrok z  omeškania.

V lehote na podanie daňového priznania (aj v stanovenej predĺženej lehote) je daňovník povinný daň aj zaplatiť, inak mu hrozí sankčný úrok. V prípade, ak daňovník na preddavkoch odviedol viac ako mal, musí spolu s daňovým priznaním požiadať o vrátenie preplatku.

Pri určení výšky uplatniteľnej nezdaniteľnej čiastky po skončení zdaňovacieho obdobia je potrebné brať do úvahy príjmy zo SR ako aj zo zahraničia. Výška nezdaniteľnej čiastky je definovaná v § 11 zákona o dani z príjmov.

Osoba (daňovník), ktorá na území SR pracovala len časť roka a časť roka v zahraničí, má nárok pri podávaní daňového priznania na Slovensku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane prislúchajúcej na daňovníka za celý rok (pri splnení iných nárokov).

Formulár daňového priznania a poučenie o jeho vyplnení nájdete na portáli Daňovej sekcie Finančného riaditeľstva SR.