Zdravotné poistenie

Povinne zdravotne poistená nie je fyzická osoba, ktorá má síce trvalý pobyt na Slovensku, ale je zdravotne poistená:

• v cudzine, na území štátu, v ktorom je zamestnaná, vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,
• je služobne vyslaná na plnenie úloh v cudzine na čas dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, 
• v cudzine sa dlhodobo zdržiava,
• fyzická osoba s trvalým pobytom v SR, ktorá žiada o dôchodok z iného členského štátu EÚ alebo Európskeho hospodárskeho priestoru a je zdravotne poistená na území tohto štátu,
• je poberateľom dôchodku z iného členského štátu a je zdravotne poistená na území tohto členského štátu.
• je nezaopatrený rodinný príslušník osoby, ktorá podlieha právnym predpisom iného členského štátu podľa osobitných predpisov

Povinne verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte, a

• je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je zamestnaná v SR u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo u zamestnávateľa na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, okrem prípadov, ak sa na túto osobu vzťahujú osobitné predpisy alebo medzinárodná zmluva;
• je študent z iného členského štátu alebo zahraničný študent študujúci na škole v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná, alebo študent, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí a zároveň študuje na škole v SR
• vykonáva na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť, okrem prípadov, ak sa na túto osobu vzťahujú osobitné predpisy alebo medzinárodná zmluva;
• je žiadateľom o dôchodok alebo je poberateľom dôchodku v Slovenskej republike;
• je azylant;
• je maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu;
• je cudzinec zaistený na území Slovenskej republiky alebo je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

Pri pobyte v zahraničí je rozdiel, či sa pobyt realizuje v členskom štáte Európskej únie, na Islande, v Lichtenštajnsku, Nórsku, Švajčiarsku alebo v tzv. tretích krajinách.

V prípade, že v cieľovej tretej krajine budete zamestnaný, zdravotné poistenie bude súčasťou odvodov.  To znamená, že odo dňa nástupu do zamestnania budete aj zdravotne poistený. Ak pricestujete skôr, je potrebné si na túto dobu zabezpečiť komerčné zdravotné poistenie.

V prípade dlhodobého pobytu v tzv. tretích štátoch si overte, či budete v tejto krajine zdravotne poistený (v prípade študijného pobytu môže byť zdravotné poistenie súčasťou štipendia). V takom prípade sa  musíte vo svojej slovenskej zdravotnej poisťovni odhlásiť (poisťovni musíte predložiť potvrdenie o  zdravotnom poistení v zahraničí). Za dlhodobý pobyt sa považuje pobyt dlhší ako 6 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov.

Aj keď v zmysle platnej slovenskej legislatívy (§ 10 zákona o zdravotnom poistení) môže zdravotná poisťovňa poistencovi uhradiť výdavky za poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti v krajinách mimo EÚ, EHP a Švajčiarska, odporúča sa komerčné poistenie. Preplatenie výdavkov za poskytnutie  neodkladnej zdravotnej starostlivosti je len do výšky úhrady na území SR, čo môže byť niekoľkokrát nižšia suma, ako zaplatíte v zahraničí.

Bližšie informácie o zdravotnom poistení priamo vo vybranej členskej krajine EURAXESS nájdete na jej národných stránkach.

Zdravotné poistenie spadá v zmysle európskej legislatívy do oblasti sociálneho zabezpečenia. Krajina, ktorá zodpovedá za sociálne zabezpečenie daného pracovníka sa určuje podľa jeho ekonomickej aktivity a miesta pobytu, nie podľa štátnej príslušnosti. Pre bližšie informácie pozri časť Sociálne zabezpečenie v zahraničí.

Ak občan SR pracuje a býva v inom štáte EÚ

Pracovníci vykonávajúci zárobkovú činnosť v inej krajine EÚ sú vo väčšine prípadov zdravotne poistení len v štáte, kde pracujú. Toto pravidlo sa nevzťahuje na vyslaných pracovníkov, cezhraničných pracovníkov alebo osoby zamestnané v jednom štáte EÚ a zároveň podnikajúce v inom štáte. Po dobu zamestnania v zahraničí neplatia pracovníci ani ich nezaopatrení rodinní príslušníci poistné do slovenského systému zdravotného poistenia, a to ani v prípade, že i naďalej žijú v SR. Pokiaľ manžel/manželka migrujúceho pracovníka v SR pracuje, tak prispieva aj naďalej do slovenského systému poistenia. V prípade, že občan SR pracuje a býva v inom štáte EÚ, má v tejto krajine nárok na plnú zdravotnú starostlivosť za rovnakých podmienok ako tamojší občania. V ostatných štátoch EÚ, vrátane SR, má nárok len na nevyhnutnú lekársku starostlivosť.

Ak občan pracuje v inom štáte EÚ, EHP alebo vo Švajčiarsku, ale naďalej býva v SR- cezhraničný pracovník

Pracovníci, ktorí sú zamestnaní v inom štáte EÚ a naďalej bývajú v SR, majú nárok na plnú zdravotnú starostlivosť ako v SR, tak aj v krajine, kde pracujú. To platí aj pre ich nezaopatrených rodinných príslušníkov. Posudzovanie, či má slovenský  pracovník pracujúci v zahraničí i naďalej bydlisko v SR, prislúcha zahraničnej inštitúcii v štáte, kde pracuje a odvádza zdravotné poistenie. Ak občan SR pracuje v inom členskom štáte EÚ a býva i naďalej v SR, mal by sa obrátiť na svoju zahraničnú poisťovňu a požiadať o vystavenie formulára S1 (bývalý formulár E106; viac o európskych formulároch pozri ďalej), ktorý čo najskôr doručí slovenskej zdravotnej poisťovni, u ktorej bol doposiaľ poistený. Poisťovňa v SR na základe formulára vystaví Potvrdenie o registrácii pre pracovníka i jeho nezaopatrených rodinných príslušníkov, na ktorého základe budú mať v SR nárok na takú istú zdravotnú starostlivosť ako slovenský poistenec. Ak nemáte bydlisko na území SR, ale vaši nezaopatrení rodinní príslušníci stále v SR bývajú, po predložení formulára S1 v slovenskej zdravotnej poisťovni a vydaní Európskeho preukazu zdravotného poistenia budú mať vaši nezaopatrení rodinní príslušníci zaistenú plnú zdravotnú starostlivosť v SR. Ak viete, že v najbližšej dobe začnete pracovať v inom členskom štáte EÚ, EHP alebo vo Švajčiarsku, informujte o tejto skutočnosti svoju zdravotnú poisťovňu.

POZOR 

Odhláste sa zo systému slovenského poistenia od dátumu začatia zárobkovej činnosti v zahraničí. Ak ste už začali v zahraničí pracovať, oznámte to neodkladne (do 8 dní) svojej doterajšej poisťovni v SR, ktorej by ste mali odovzdať poisťovňou vystavený Európsky preukaz zdravotného poistenia. V prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti môže byť slovenskou poisťovňou vymeraná sankcia.

Niektoré ďalšie všeobecné pravidlá pre zdravotné poistenie

• Pred vycestovaním požiadajte svoju zdravotnú poisťovňu o vystavenie Európskeho preukazu zdravotného poistenia (European Health Insurance Card – EHIC). Na základe tohto preukazu máte počas pobytu v inom členskom štáte nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v rozsahu potrebnej zdravotnej starostlivosti (v terminológii EÚ ide o vecné dávky). Potrebné vecné dávky sa posudzujú s ohľadom na ich charakter a predpokladanú dobu pobytu v danom členskom štáte. Mali by byť poskytnuté v takom rozsahu, aby poistenec nemusel predčasne ukončiť svoj pobyt a vrátiť sa z dôvodu nutnosti ošetrenia do vlasti. To, či ide o potrebné vecné dávky alebo nie, posudzuje výlučne štát miesta pobytu, t. j. ošetrujúci lekár alebo zdravotná poisťovňa v členskom štáte pobytu (teda nie inštitúcie v SR);
• V členských štátoch Európskej únie (a na Islande, v Lichtenštajnsku, Nórsku a Švajčiarsku) máte nárok na zdravotnú  starostlivosť na účet slovenskej zdravotnej poisťovne, a to za rovnakých podmienok ako domáci poistenci (ak existuje za zdravotnú starostlivosť spoluúčasť, tak ju musíte zaplatiť);
• V prípade potreby poskytnutia zdravotnej starostlivosti navštívte len také zdravotnícke zariadenia, ktoré sú napojené na tzv. verejný systém (informáciu o nich vám podajú miestne zdravotné poisťovne alebo príslušné úrady); ak tak nevykonáte, rátajte s platbou v hotovosti. (Za istých podmienok môžete požiadať o refundáciu vynaložených nákladov svoju slovenskú zdravotnú poisťovňu. Ak ste museli uhradiť spoluúčasť, táto refundovaná nebude);
• S predchádzajúcim súhlasom slovenskej zdravotnej poisťovne môžete absolvovať liečbu v inom členskom štáte na jej účet (súhlas však dostanete len vtedy, ak nie je v Slovenskej republike možné takúto zdravotnú starostlivosť poskytnúť);
• Keďže spoluúčasť je v členských štátoch pomerne vysoká, odporúča sa pripoistenie na úhradu spoluúčasti (obvykle v komerčnej poisťovni).

Od  1.  mája 2010 sa v  EÚ uplatňuje modernizovaná koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia. Právna úprava pozostáva z  textov konsolidovaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.  883/2004 a jeho vykonávacieho nariadenia č.  987/2009. Zmeny uvedených nariadení boli zavedené nariadením (ES) č.  988/2009, nariadením Komisie č.  1244/2010, nariadením (EÚ) č.  465/2012 a  nariadením Komisie č.  1224/2012. Nahradili tak nariadenia Rady (EHS) č.  1408/71 a č.  574/72. Všetky dokumenty sú k dispozícii na web stránke o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v EÚ.

Pravidlá o modernizovanej koordinácii sa od roku 2012 uplatňujú aj vo vzťahu k Nórsku, Islandu, Lichtenštajnsku a Švajčiarsku. V roku 2011 rozšírilo nariadenie č.  1231/2010 pôsobnosť právnych predpisov o  koordinácii aj na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú v EÚ a na cezhraničné prípady. Tieto právne predpisy sa však neuplatňujú vo vzťahu k Dánsku a Spojenému kráľovstvu, v prípade Spojeného kráľovstva je ­potrebné použiť nariadenie č.  859/2003.

Prenosné dokumenty

Medzi dôležité doklady spojené s pohybom pracovníkov v rámci EÚ/EHP a Švajčiarska patria tzv. prenosné dokumenty. Ich prostredníctvom navzájom komunikujú inštitúcie v jednotlivých štátoch. Prenosné dokumenty sa nevystavujú automaticky. Podľa situácie, štátu a typu dokumentu žiada o jeho vystavenie buď pracovník alebo zodpovedná inštitúcia. Prenosné dokumenty majú jednotný formát, sú k dispozícii vo všetkých oficiálnych jazykoch EÚ a sú vytvorené tak, aby v ktoromkoľvek členskom štáte pracovníci príslušnej inštitúcie získali potrebné informácie aj napriek tomu, že je prenosný dokument vystavený v cudzom jazyku.

Občania, ktorí cestujú z rôznych dôvodov do iného členského štátu (pracovať, študovať a pod.), by sa mali pred odchodom informovať o tom, či a aké prenosné dokumenty potrebujú. Prenosné dokumenty vydávajú kompetentné inštitúcie (v SR napr. sociálna poisťovňa, úrad práce, zdravotná poisťovňa) buď priamo alebo na základe predloženej žiadosti.

Prenosné dokumenty vydávajú kompetentné inštitúcie (v SR napr. sociálna poisťovňa, úrad práce, zdravotná poisťovňa) buď priamo alebo na základe predloženej žiadosti.

Prenosný dokument A1  –  Potvrdenie o  právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa

Prenosný dokument S1 – Registrácia na poskytnutie vecných dávok

Prenosný dokument S2 – Nárok na plánovanú liečbu

Prenosný dokument S3  –  Lekárske ošetrenie pre bývalých cezhraničných pracovníkov v štáte bývalého výkonu práce

Prenosný dokument DA1 – Nárok na poskytnutie vecných dávok z poistenia proti pracovným úrazom a chorobám z povolania

Prenosný dokument U1 – Obdobia, ktoré treba zohľadniť na priznanie dávok v nezamestnanosti

Prenosný dokument U2 – Zachovanie nároku na dávky v nezamestnanosti

Prenosný dokument U3 – Okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť nárok na dávky v nezamestnanosti

Prenosný dokument P1 – Súhrn rozhodnutí o dôchodku

Bližšie informácie o jednotlivých prenosných dokumentoch vám poskytnú príslušné inštitúcie:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR www.employment.gov.sk

Sociálna poisťovňa www.socpoist.sk

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny www.upsvar.sk

Zdravotné poisťovne www.vszp.sk, www.union.sk, www.dovera.sk

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou www.udzs-sk.sk

• Pred vycestovaním požiadajte svoju zdravotnú poisťovňu o vystavenie Európskeho preukazu zdravotného poistenia (European Health Insurance Card – EHIC). Na základe tohto preukazu máte počas pobytu v inom členskom štáte nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v rozsahu potrebnej zdravotnej starostlivosti (v terminológii EÚ ide o vecné dávky). Potrebné vecné dávky sa posudzujú s ohľadom na ich charakter a predpokladanú dobu pobytu v danom členskom štáte. Mali by byť poskytnuté v takom rozsahu, aby poistenec nemusel predčasne ukončiť svoj pobyt a vrátiť sa z dôvodu nutnosti ošetrenia do vlasti. To, či ide o potrebné vecné dávky alebo nie, posudzuje výlučne štát miesta pobytu, t. j. ošetrujúci lekár alebo zdravotná poisťovňa v členskom štáte pobytu (teda nie inštitúcie v SR).
• V členských štátoch Európskej únie (a na Islande, v Lichtenštajnsku, Nórsku a Švajčiarsku) máte nárok na zdravotnú starostlivosť na účet slovenskej zdravotnej poisťovne, a to za rovnakých podmienok ako domáci poistenci (ak existuje za zdravotnú starostlivosť spoluúčasť, tak ju musíte zaplatiť).
• V prípade potreby poskytnutia zdravotnej starostlivosti navštívte len také zdravotnícke zariadenia, ktoré sú napojené na tzv. verejný systém (informáciu o nich vám podajú miestne zdravotné poisťovne alebo príslušné úrady); ak tak nevykonáte, rátajte s platbou v hotovosti. (Za istých podmienok môžete požiadať o refundáciu vynaložených nákladov svoju slovenskú zdravotnú poisťovňu. Ak ste museli uhradiť spoluúčasť, táto refundovaná nebude).
• S predchádzajúcim súhlasom slovenskej zdravotnej poisťovne môžete absolvovať liečbu v inom členskom štáte na jej účet (súhlas však dostanete len vtedy, ak nie je v Slovenskej republike možné takúto zdravotnú starostlivosť poskytnúť).
• Keďže spoluúčasť je v členských štátoch pomerne vysoká, odporúča sa pripoistenie na úhradu spoluúčasti (obvykle v komerčnej poisťovni).