
Kariéra vo výskume na mnoho spôsobov
V tejto sekcii budeme postupne prinášať kariérne príbehy výskumníčok a výskumníkov, ktorí našli svoje uplatnenie naprieč rôznymi sektormi a profesiami. V krátkych textoch, ktorých prečítanie nezaberie viac ako dve minúty, sa podelia o kľúčové momenty na svojej kariérnej ceste aj o to, ako dokázali zručnosti nadobudnuté v akademickom tréningu uplatniť v biznise, verejnom, či mimovládnom neziskovom sektore.
Robert Chovanculiak, analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne analýzy (INESS)
Pôsobím ako analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Vo svojej práci pre INESS sa venujem podobným témam, ktoré som riešil aj počas môjho doktorandského štúdia. Je to predovšetkým fungovanie trhového mechanizmu v oblasti moderných technológii (zdieľaná ekonomika, crowdfunding a kryptomeny) a ich vplyv na svet politiky a štátom poskytovaných služieb. Okrem toho ma špecificky zaujíma fungovanie resp. nefungovanie školstva a hľadanie dôvodov jeho stagnácie naprieč mnohými krajinami. Momentálne moja práca nepozostáva ani tak z práce na akademickom výskume, ale skôr z jeho preklápania do funkčných verejných politík. Okrem toho som napísal knihu Pokrok bez povolenia: ako zdieľaná ekonomiky, crowdfunding a kryptomeny zmenili svet, ktorá sa spája moje akademické roky s analytickou prácou na verejných politikách v inštitúte INESS.
Pre výskumníka je preto podľa mňa dôležité, aby si ešte pred samotným doktorandským štúdiom našiel témy a oblasti, ktoré ho bavia, zaujímajú a ktorým sa bude dlhodobo venovať.
Moja kariérna cesta
Na doktorandské štúdium som sa rozhodol prihlásiť z dôvodu, aby som mal čas a priestor pracovať hlbšie na témach, ktoré ma dlhodobo bavili a ktoré som opísal vyššie. Toto štúdium na Ekonomickej Fakulte UMB aj splnilo moje očakávania a mohol som stráviť množstvo času na písaní a čítaní akademickej literatúry. Okrem tejto akademickej práci som sa venoval aj písaniu článkov a blogov pre noviny a INESS. Takto som nadviazal kontakty a spoluprácu aj s neakademickým svetom. Analytici v INESS má následne pred skončením môjho PhD. štúdia oslovili s možnosťou pracovať pre nich. Túto príležitosť som okamžite využil a ešte rok pred ukončením štúdia som začal pracovať v inštitúte.
Pre výskumníka je preto podľa mňa dôležité, aby sa počas štúdia nevenoval len úzko zadefinovaným požiadavkami vo výskume, ale aby sa snažil svoje témy a výsledky verejne prezentovať a sledoval, kto sa mimo akadémie venuje podobným témam a oblastiam.
Plusy a mínusy mojej súčasnej práce
Za plusy považujem, že robím, čo ma baví a čo by som robil, aj keby mi za to nikto neplatil. Za mínusy považujem, že je niekedy sa potrebné príliš venovať aktuálnym témam na úkor tých dlhodobejších, meta tém.
V čom sa líši moja aktuálna práca od práce v prostredí akademického výskumu
Človek je viac vystavený spätnej väzbe z prostredia a musí vedieť sa flexibilne a rýchlo prispôsobovať požiadavkám. A to sa netýka len definovania tém, problémov, ale aj napr. financovania svojej činnosti.
Čo by som možno robil inak, ak by som vedel, čo viem dnes
Začal by som sa venovať ekonómii skôr. A nevenoval by som sa len ekonómii, ale aj ostatným disciplínam, ktoré sa týkajú fungovania spoločnosti: biologická evolúcia, sociálna psychológia, antropológia atď.
Tip na záver
Robte niečo navyše.

Ján Tkáč, vedúci oddelenia Glykobiotechnológie na CHÚ SAV a CEO V Glycanostics
V súčasnosti pôsobím ako vedúci oddelenia Glykobiotechnológie na Chemickom ústave SAV a ako CEO start-upu Glycanostics. Zatiaľ čo na Chemickom ústave sa zaoberáme možnostiam využitia rozličných typov nanomateriálov v oblasti bioanalýzy, v spoločnosti Glycanostics sa venujeme spoľahlivejšej diagnostike rozličných typov rakovinových ochorení, v súčasnosti najmä rakoviny prostaty.
Moja kariérna cesta
Strednú školu, gymnázium v Poprade, som začal naozaj dosť zle, bol som prvým žiakom v prvom ročníku, ktorému sa podarilo dostať známku 5. Prvý ročník som si teda značným spôsobom skomplikoval, dokázal som sa z toho však našťastie vcelku rýchle dostať. Na strednej škole som sa rozhodol, že chcem študovať chémiu a na vysokej škole (Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU) som sa rozhodol, že chémiu chcem iste kombinovať skôr s bio, ako sa venovať čistej chémii. Vybral som si preto odbor Biotechnológia, ktorý som dokončil a v tom istom odbore som nastúpil aj na PhD. štúdium, počas ktorého som sa venoval možnostiam inovatívnej analýzy viacerých látok. O tom, čo nakoniec vyštudujem som sa rozhodoval skôr intuitívne, keď som sa však rozhodol, dal som do toho skutočne všetko.
Po skončení PhD. štúdia som sa rozhodol získať skúsenosti v zahraničí. Strávil som 2 roky na Univerzite v Linköpingu (Švédsko), 2,5 roka na Univerzite v Lunde (Švédsko) a 3 roky na Univerzite v Oxforde (UK), kde som pracoval na rôznych témach, vrátane možnosti stanovovať rakovinové biomarkery.
Po návrate na Slovensko v roku 2009 som sa rozbiehal skutočne veľmi ťažko, keďže v čase pred štrukturálnymi fondami bola situácia vo vede z pohľadu infraštruktúry, ktorú sme tu mali, katastrofálna. Našťastie sa situácia veľmi rýchle zmenila vďaka projektom Machina I a Machina II. Stále však nebola také jednoduché vytvoriť si vedeckú skupinu. To sa zmenilo získaním prestížneho grantu ERC Starting grant (fáza consodidator), ktorý mi to umožnil. Pracovali sme na možnostiach využitia nanotechnológií v oblasti glykomiky (vedná oblasť zaoberajúca sa funkciou komplexných cukrov v živých organizmoch). Už počas riešenia tohto projektu sme sa sústredili na možnosti vývoja metód na stanovenie biomarkerov rakoviny prostaty, keďže toto bola náplň ďalších medzinárodných projektov.
Aplikovaný výskum
Ako riešiteľ ERC projektu som sa rozhodol požiadať o aplikačný Proof od Concept (PoC) grant z agentúry ERC (European Research Council – Európska výskumná rada). Pri prvom podaní projektu bol zámer kvalitne pripraviť odbornú časť, a k tomu adekvátne popísať komercionalizačnú stratégiu zhruba v pomere 50:50. Samozrejme, takýto prístup nepostačoval. Mal som to šťastie, že v čase prípravy revidovanej verzie projektu sa pretli naše cesty s Pavlom Čekanom (CEO MultiplexDx), ktorý mi vysvetlil základné princípy prípravy takéhoto projektu a pomohol s prípravou tohto grantu. Výsledkom bola projektová žiadosť, ktorá obsahovala vedeckú časť na jednej A4, a tá bola prílohou k projektu. Kvôli zvýšeniu šance na získanie projektu sme založili firmu Glycanostics v decembri 2017 spolu s kolegom Tomášom Bertókom a v spolupráci s odborníkmi odporúčanými Inštitútom výskumu a vývoja MZ SR sa nám podarilo rozbehnúť počiatočné aktivity firmy. Žiadateľom PoC projektu bol Chemický ústav SAV a partnerom projektu náš start-up Glycanostics so zameraním na presnejšiu diagnostiku rakoviny prostaty. Vysoký komercionalizačný potenciál nášho zámeru bol následne overený aj získaním projektu SME Instrument 1 pre našu firmu.
Kde sme teraz
Dosiaľ sa nám podarilo dostať firmu do štádia, že je zaujímavá aj pre farma firmy. Nutné pre nás je však zabezpečiť financovanie na kľúčový rozvoj firmy. Na Slovensku sme však v tomto narazili na stenu, keďže investíciám do MedTech firmiem na Slovensku málokto rozumie. Možní investori vidia možný spoločenský ako aj komerčný potenciál produktu, ktorý ponúkame, ale business model je pre nich veľmi komplikovaný. Táto skutočnosť nás dosť dlhú dobu frustrovala a stále frustruje. Boli by sme radi, keby kompetentní, ktorí sľubujú investície do progresívnych start-upov vytvorili prostredie, ktoré takýmto start-upom žičí a systematicky ich podporuje. Zatiaľ to vyzerá tak, že sme v závese ľadoborca – firmy MultiplexDx. Sme však radi, že sa blížime k uzavretiu investičnej zmluvy zo strany Crowdberry Investment Management, a že momentálne rokujeme o možnosti investície so spoločnosťami z ČR. Nedávno nám vyšla štúdia vo veľmi kvalitnom časopise Cancers, ktorá poukazuje, že náš kit je možné použiť nie len na skorú diagnostiku rakoviny prostaty, ale i na možnosť rozlíšiť mužov v skorom štádiu ochorenia (potreba len aktívne monitorovať ich zdravotný stav bez nutnosti liečby, či chirurgického zákroku) od mužov v neskorom štádiu ochorenia (nutnosť liečby alebo chirurgického zákroku). Zároveň naša metóda je úspešnejšia ako momentálny zlatý štandard na tieto účely využívaný – PHI test (Prostate Health Index) od firmy Beckman Coulter.
Tip na záver
Pre mňa osobne je najťažšou otázkou otázka typu: „Kde sa vidíte o 5 rokov?“. Na ňu málokedy viem odpovedať a aj keď si myslím, že na ňu viem odpovedať, častokrát to dopadne inak. Osvojil som si prístup, že to, čo momentálne robím, robím úplne naplno, keď mi to dáva zmysel. Ak to zmysel nedáva, tak sa snažím nájsť to, čo by ma mohlo napĺňať. Preto by som odporúčal naozaj naplno robiť všetko to, čomu sa práve venujete, aj keď sa vám práve do toho veľmi nechce. Ďalej je skutočne veľmi dôležité učiť sa nové veci a nebáť sa ich, to vám v budúcnosti umožní úspešne komunikovať s ľuďmi z inej brandže - možnými investormi, či právnikmi.
Malá poznámka od tímu EURAXESS na záver: Dr. Tkáč bol v roku 2015 ocenený ako Vedec roka a v roku 2019 ako Výnimočná osobnosť slovenskej vedy.
Maria Virčíková, CEO v spoločnosti MATSUKO
Moja kariérna cesta
Po skončení PhD. v oblasti umelej inteligencie som ostala verná akademickému prostrediu ešte 2-3 roky ako vedecko-výskumná pracovníčka. Som z rodiny vysokoškolských profesorov, rada som učila, študovala. Boli dni, keď som nerobila prakticky nič iné, len čítala odborné články. Rada som články aj písala a diskutovala o výstupoch na vedeckých konferenciách. Mala som priateľov, vedcov po celom svete. Potom ma lákalo založiť si firmu, pretože som túžila vybudovať vlastný tím, pokúsiť sa získať na svoje nápady prostriedky a realizovať ich čím skôr. Aj keď som musela prebrať na seba obrovskú zodpovednosť, tak som sa na tejto ceste veľa naučila.
V čom sa líši moja aktuálna práca od práce v prostredí akademického výskumu
Časť obsahu mojej práce na univerzite a vo firme je totožná. V MATSUKO sa inšpirujeme vedeckými článkami, patentujeme, zúčastňujeme sa vedeckých konferencií, diskutujeme s vedcami. Výskum nám pomáha do produktu doplniť to, čo mu ešte chýba. Chceme tiež ostať v komunite expertov na umelú inteligenciu a 3D, často sú výstupy spoločné s výskumom na spriaznených univerzitách, s ktorými aktívne spolupracujeme.
Tip na záver
Kariérny tip, ktorý by som odporúčala mladším kolegyniam a kolegom je, aby si zapísali, prečo robia, to, čo robia. Čo vás na práci najviac motivuje, baví? Ak nájdete svoje “prečo”, tak si ho nalepte pred seba na stenu a v ťažších chvíľach si prečítajte a pripomeňte svoje “prečo”.
***
Zaujuala vás táto kariérna cesta? Odporúčame aj tento rozhovor.

Veronika Zlaczká, analytička Inštitútu pre stratégie a analýzy
V tomto období nastal veľký „boom“ analytických jednotiek. Keďže náplň práce a zameranie ma oslovili rozhodla som sa prihlásiť na ISA a takto prepojiť skúsenosti z ročného pôsobenia v štátnej správe so skúsenosťami z akademického sektora. Úspešne. Aj keď je potrebné povedať, že je veľký rozdiel medzi akademickým svetom a svetom úradníkov J a preto je nevyhnutné nájsť medzi týmito dvomi svetmi súlad a prepojenie. Vo svete analytika v štátnej správe sú vašimi kolegami často ľudia so skúsenosťami z akademického sektora a z medzinárodne uznávaných univerzít, s ktorými viete vypracovať vysoko kvalitné štúdie, ale na druhej strane interpretácia výsledkov musí byť zrozumiteľná širšiemu okruhu verejnosti. A práve tu niekedy nastane problém. Vaše vyjadrovanie musí byť jasné, adresné a zrozumiteľné.
Byť analytičkou na ISA pre mňa znamená pracovať v mladom dynamickom kolektíve s ľuďmi so vzdelaním a skúsenosťami z medzinárodného prostredia, ktorí majú drive a odhodlanie čeliť novým výzvam. Mám možnosť zúčastniť sa zahraničných stáží, letných škôl, prezentovať svoje výstupy na domácich a zahraničných konferenciách a zapájať sa do medzinárodných projektov.
Ak zvažujete prácu pre štátny sektor, či už ako analytik alebo v inej oblasti, a nie ste si istý či je to to pravé orechové, alebo Vás odrádzajú mnohé zaužívané klišé šíriace sa o zamestnancoch v štátnej správe a máte pocit, že súkromný sektor by Vám mohol ponúknuť lepšie podmienky, skúste už počas štúdia využiť možnosť stáží. Vynaložte iniciatívu z vašej strany a oslovte konkrétnu inštitúciu za účelom absolvovania stáže. Spoznáte nových ľudí, oboznámite sa s ich prácou. Určite budete čeliť situáciám a veciam, ktoré fungujú ale aj mnohým, ktoré nefungujú. A práve oblasti, ktoré nefungujú a potrebujú zmenu berte ako svoj challenge, kde môžete využiť svoje vedomosti, skúsenosti zo zahraničia a prispieť k zmene. Nebojte sa realizovať!

Veronika Zibrinyiová, riaditeľka univerzitného poradenského centra UPJŠ
Moja kariérna cesta
Bakalárske aj magisterské štúdium psychológie som absolvovala na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Počas magisterského štúdia som vďaka programu Erasmus+ strávila jeden akademický rok v Litve na Vytautas Magnus University in Kaunas. Zimný semester som bola na štúdiu a letný na stáži. Stáž prebiehala okrem iného aj v poradenskom centre univerzity. Práve táto príležitosť neskôr ovplyvnila aj moju aktuálnu prácu. Po magisterskom štúdiu som absolvovala trojročné doktorandské štúdium v odbore sociálna psychológia a psychológia práce, počas ktorého som sa pravidelne zúčastňovala konferencií nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Kľúčovým momentom doktorandského štúdia bola hneď v jeho začiatkoch zmena školiteľa a témy dize
rtačnej práce. Dostala som príležitosť pracovať na problematike, ktorá mi bola bližšia, môj výskum ma teda veľmi bavil. Z výsledkov mojej dizertačnej práce doteraz čerpám aj v mojej súčasnej práci. V Univerzitnom poradenskom centre sa venujeme hlavne mladým ľuďom, vysokoškolákom, ktorým poskytujeme psychologické, kariérové, sociálne a právne poradenstvo. Keď sa teraz pozriem spätne na moju „kariérnu cestu“, myslím, že mala celkom prirodzený vývoj a postupne do seba všetko začalo zapadať.
Plusy a mínusy mojej práce
Aj keď je univerzita častokrát považovaná za rigidnú inštitúciu, medzi plusy mojej práce by som zaradila práve flexibilitu a vo veľkej miere možnosť venovať sa témam, v ktorých vidím zmysel. Medzi mínusy by som zaradila hlavne administratívne povinnosti, ktoré sú síce potrebné, ale až tak veľmi ma nebavia.
V čom sa líši moja aktuálna práca od práce v prostredí akademického výskumu
Momentálne som viac v kontakte s ľuďmi, čiže v porovnaní s prácou vo výskume využívam viac mäkké zručnosti (soft skills). Z akademického prostredia som si odniesla najmä kritické myslenie, snažím sa vždy si overiť všetky dostupné fakty. Momentálne mám aj lepšiu príležitosť aplikovať výskumné zistenia do práce so študentami. Aktivity (tréningy, workshopy), ktoré so študentami v práci robíme, pripravujeme na základe výskumných zistení (alebo aspoň štatistík, ktoré máme k dispozícii) a overujeme ich účinnosť.
Čo by som možno urobila inak
Asi by som bola od začiatku doktorandského štúdia samostatnejšia. V prvom roku štúdia som sa trošku strácala v mojej téme a čakala na usmernenia od školiteľky, neskôr som to musela dobiehať.
Odporúčanie na záver
Využívate príležitosti, nebojte sa prevziať zodpovednosť a vytvárajte vzťahy s kolegami z rôznych inštitúcií.
