Vyslaní pracovníci
Vyslaný pracovník je osoba, ktorá je svojim zamestnávateľom vyslaná z jedného členského štátu (v ktorom zamestnávateľ zvyčajne vykonáva svoju činnosť) do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v zamestnávateľovom mene, avšak len za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce NEPRESIAHNE 24 mesiacov a daná osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú vyslanú osobu. Vyslaním v zmysle nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sú nie len vyslania za účelom poskytovania služieb a teda v prospech objednávateľa daných služieb, ale tiež vyslania, ktorých účelom je výkon prác v prospech zamestnávateľa (zahraničné pracovné cesty).
Keďže všeobecné pravidlo európskej legislatívy stanovuje, že osoba podlieha právnym predpisom toho štátu, kde vykonáva činnosť ako zamestnanec, ak má aj naďalej podliehať právnym predpisom „domovského“ štátu, musí jeho zamestnávateľ uplatniť inštitút vyslania a požiadať príslušnú inštitúciu (na Slovensku Sociálnu poisťovňu) o vystavenie prenosného dokumentu – formulára PD A1. V opačnom prípade by to pre zamestnávateľa znamenalo povinnosť odvádzať za zamestnanca v čase vyslania odvody do systému sociálneho zabezpečenia štátu, do ktorého ho vysiela (aj na krátkodobú pracovnú cestu).
Zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnanca, sa musí v dostatočnom časovom predstihu pred vyslaním obrátiť na príslušnú inštitúciu na území členského štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo, so žiadosťou o vydanie formulára – prenosného dokumentu A1 (PD A1) z dôvodu vyslania. Formulár potvrdzuje, že vyslaný zamestnanec podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom Slovenskej republiky a teda nepodlieha právnym predpisom štátu, na území ktorého vykonáva zárobkovú činnosť. Inštitút vyslania a PD A1 je potrebné uplatniť aj v prípade krátkodobého vyslania, aj v trvaní jedného dňa. Ak nie je možné z objektívnych dôvodov požiadať o prenosný dokument pred vyslaním v dostatočnom predstihu, je možné vystaviť ho aj po ukončení vyslania a PD A1 bude mať retroaktívny účinok. Vyslanému zamestnancovi pretrváva nárok na rodinné dávky z domáceho sociálneho zabezpečenia.
Ak je nevyhnutné predĺžiť dobu vyslania na dlhšie ako 2 roky, zamestnávateľ sa musí obrátiť na príslušný úrad alebo určenú inštitúciu členského štátu, na územie ktorého je zamestnanec vyslaný, so žiadosťou o výnimku a umožnenie poistenia zamestnanca v rámci domáceho sociálneho zabezpečenia počas doby vyslania. V prípade, že sa vysielanie zamestnanca pravidelne opakuje, je možné Sociálnu poisťovňu požiadať o určenie uplatniteľnej legislatívy osoby zvyčajne vykonávajúcej činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ.
Rozdiel medzi vysielaním zamestnanca na účely poskytovania služieb a zahraničnou pracovnou cestou spočíva v tom, že v prvom prípade musí zamestnávateľ zamestnancovi zabezpečiť pracovné podmienky ako v krajine vyslania (alebo slovenské, ak sú pre zamestnanca výhodnejšie), pokiaľ ide o maximálnu dĺžku pracovného času a minimálnu dĺžku odpočinku, minimálnu dĺžku dovolenky, minimálne mzdové tarify vrátane sadzby za nadčasy, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ochranných opatrení, týkajúcich sa zamestnávania žien, detí a mladistvých, či princípy rovnakého zaobchádzania. Sociálna poisťovňa informuje, že aj pri zahraničnej pracovnej ceste v štátoch EÚ/EHP/Švajčiarska je potrebné mať vystavený dokument PD A1.
Na stránke Sociálnej poisťovne je možné nájsť informácie potrebné pri pobyte v zahraničí, ako aj „Žiadosť o vystavenie PD A1 z dôvodu vyslania zamestnanca“.
Poznámka: Pokiaľ ide o zdanenie príjmov vyslaných zamestnancov, daňové dohovory uzavreté medzi jednotlivými štátmi vo všeobecnosti ustanovujú, že mzda „vyslaných“ pracovníkov sa za istých veľmi konkrétnych podmienok môže aj naďalej zdaňovať v štáte, kde bežne žijú. Jednou z týchto podmienok je, aby doba, ktorú pracovník strávi v členskom štáte, do ktorého bol vyslaný, nepresiahla 183 dní v období 12 po sebe idúcich mesiacov. Ďalšou podmienkou je, aby odmenu vyplácanú pracovníkovi neplatil ani neznášal zamestnávateľ s pobytom či sídlom v hostiteľskom štáte. V prípade zdaňovania príjmu je potrebné zohľadniť ustanovenia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ak s daným štátom existuje.