Sociálne poistenie

 

Hlavným orgánom verejnej správy vo veciach sociálneho poistenia na Slovensku je Sociálna poisťovňa. Sociálne poistenie je najrozsiahlejšou časťou sociálneho zabezpečenia. Ide o povinné verejnoprávne poistenie založené na platení odvodov a poberaní dávok.

Systém sociálneho poistenia na Slovensku upravuje Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý sa vzťahuje na všetkých zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby (výnimkou sú silové rezorty –  príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníci a profesionálni vojaci ozbrojených síl a vojaci mimoriadnej služby).

 

Sociálne poistenie sa skladá z:

  • nemocenského poistenia (poistenie pre prípad straty – zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti ako náhrada v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva),
  • dôchodkového poistenia (starobné poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia a invalidné poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo  nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia),
  • úrazového poistenia (poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania),
  • garančného poistenia (poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa, na uspokojovanie  nárokov zamestnanca, na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených  zamestnávateľom a do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie),
  • poistenia v nezamestnanosti (poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnancav dôsledku nezamestnanosti).

 

 

 

Nemocenské poistenie

má za cieľ zabezpečiť príjem osoby v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania, opatrovania, tehotenstva alebo materstva. Z poistenia sú poskytované dávky: nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské.

Zamestnanci majú nárok na náhradu príjmu, ak spĺňajú podmienky nároku a ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných (PN) na výkon zárobkovej činnosti. Táto náhrada nie je súčasťou nemocenského poistenia a počas prvých 10 kalendárnych dní PN platí náhradu príjmu zamestnanca zamestnávateľ. Výška poskytovanej peňažnej dávky sa odvodzuje od zodpovedajúcej výšky zárobku. Na overenie PN sa od prvého dňa vyžaduje lekárske potvrdenie od ošetrujúceho lekára.

Počas prvých 3 kalendárnych dní je náhrada príjmu vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca (denného zárobku vypočítaného z príjmov predchádzajúceho roku, maximálne zo sumy 1,5násobku priemernej mzdy mesačne).

Od 4. do 10. kalendárneho dňa je to 55 % z toho istého vymeriavacieho základu. Od 11. dňa PN vzniká zamestnancovi nárok na nemocenskú dávku vo výške 55 % z vymeriavacieho základu (ak je choroba dôsledkom požitia alkoholu alebo drogy, je nárok len na polovicu dávky). Pri porušení liečebného režimu nie je nárok na dávku počas maximálne 30 dní. Dávka sa poskytuje maximálne 52 týždňov od začiatku dočasnej PN.

 

Dôchodkový systém sa na Slovensku skladá z troch pilierov:


1. pilierpovinné dôchodkové poistenie, ktorý tvoria dva podsystémy –

      • starobné poistenie (a z neho poskytované dávky: starobný, predčasný starobný, vdovský a vdovecký, a sirotský dôchodok),
      • invalidné poistenie (z neho poskytované dávky: invalidný, vdovský a vdovecký a sirotský dôchodok).

Štátne  dôchodkové poistenie je financované priebežným spôsobom a odvody do Sociálnej poisťovne sú použité na  výplaty dôchodkových dávok. Dôchodok zohľadňuje všeobecný vymeriavací základ, obdobie dôchodkového poistenia, priemerný osobný mzdový bod, dôchodkovú hodnotu a dôchodkový vek. 1. pilier je vykonávaný Sociálnou poisťovňou na základe Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších  predpisov.

2. pilierstarobné dôchodkové sporenie; financované v režime kapitalizačného systému. Úspory spravujú špeciálne spoločnosti – dôchodkové správcovské spoločnosti. Príspevky sporiteľov v podobe odvodov sa sporia na osobnom dôchodkovom účte a stávajú sa vlastníctvom sporiteľa. 2. pilier upravuje Zákon č. 43/2004 Z z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3. pilierdobrovoľné doplnkové dôchodkové sporenie, ide najmä o doplnkové dôchodkové poistenie, rôzne formy životného poistenia, investovanie do podielových fondov atď. 3. pilier upravuje Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Zamestnávateľ môže s fyzickou osobou okrem pracovnej zmluvy uzatvoriť aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak ide o prácu vymedzenú výsledkom alebo príležitostnú činnosť  vymedzenú druhom práce. Podľa typu dohody, kategórie zamestnanca, aj typu príjmu sú pre zamestnanca  a zamestnávateľa povinné odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, pričom zamestnávateľ je povinný  prihlásiť dohodára do Sociálnej poisťovne. Už pri uzatváraní dohody je potrebné určiť typ príjmu z dohody – pravidelného alebo nepravidelného – z ktorého ďalej vyplývajú povinnosti v zmysle zákona o sociálnom poistení. Nepravidelný mesačný príjem nie je zúčtovaný pravidelne na mesačnej báze a iná splatnosť odmeny je určená v dohode. Aj dohoda, ktorá je uzatvorená na obdobie kratšie ako jeden mesiac je  považovaná za dohodu s nepravidelným príjmom.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohodu o BPŠ možno uzavrieť so študentom strednej alebo vysokej školy do 26 rokov veku na vykonanie práce v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere u jedného zamestnávateľa:

  • pre zamestnávateľa a zamestnanca vzniká povinnosť odvádzať odvody na dôchodkové poistenie,
  • študent - dohodár si môže u jedného zamestnávateľa uplatniť právo na oslobodenie z platenia dôchodkového poistenia, ktoré sa neplatí do dosiahnutia maximálnej sumy mesačného resp. priemerného mesačho príjmu 200€), pričom v  prípade neprekročenia tejto sumy sa NEPLATIA preddavky na zdravotné poistenie.

 

Dohoda o vykonaní práce

Tento typ dohody možno uzavrieť, ak rozsah dohodnutej práce nepresiahne 350 hodín v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa:

  • v prípade pravidelného príjmu, t.j. časť z celkovej mzdy je vyplácaná každý mesiac, vzniká pre zamestnávateľa aj zamestnanca povinnosť odvádzať odvody na dôchodkové, nemocenské poistenie aj poistenie v nezamestnanosti (s výnimkou osôb, ktoré poberajú starobný alebo invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek alebo invalidný výsluhový dôchodok, podmienky pre tieto skupiny poistencov upravuje zákon č.  461/2003  o  sociálnom poistení.); v  prípade nepravidelného príjmu sa odvody platia iba na dôchodkové poistenie,
  • z príjmu na základe dohody o vykonaní práce sa platia preddavky na zdravotné poistenie (nie v prípade poberateľov starobného alebo invalidného dôchodku, výsluhového a invalidného výsluhového dôchodku).

 

Dohoda o pracovnej činnosti

Tento typ dohody možno uzavrieť, na vykonávania činnosti v rozsahu najviac 10 hodín týždenne u jedného zamestnávateľa:

  • v prípade pravidelného príjmu vzniká pre zamestnávateľa aj zamestnanca povinnosť odvádzať odvody na dôchodkové, nemocenské poistenie aj poistenie v nezamestnanosti (s výnimkou osôb, ktoré poberajú starobný alebo invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek alebo invalidný výsluhový dôchodok, podmienky pre tieto skupiny poistencov upravuje zákon č.  461/2003 o sociálnom poistení); v prípade nepravidelného príjmu sa odvody platia iba na dôchodkové poistenie, z príjmu na základe dohody o pracovnej činnosti sa platia preddavky na zdravotné poistenie (nie v  prípade poberateľov starobného alebo invalidného dôchodku, výsluhového a invalidného výsluhového dôchodku).